reklama

Kobka a hrob

Príbeh vyvrheľa, ktorého osudom je bojovať aj proti vlastnému druhu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Hranica, aké romantické miesto na trávenie popoludnia. V diaľke už vychádza slnko, zvestovateľ smrti ďalšej mladej ženy, ktorú inkviziční kati vyhlásili za kacírku a čarodejnicu. Možno to bolo preto, lebo jej liečivé rastliny boli mocnejšie ako modlitby kňazov a prelátov. Možno bola priveľmi pekná, než aby mohla ostať na svete pred očami kňazov v celibáte a možno bola len na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Keby nebola vo svojej chatrči, keď po ňu prišiel, možno by teraz nestál na kopci nad popraviskom a nepozeral sa, ako kat prikladá na hranicu vysušené prútie a možno by dokonca ani ona nebola pripútaná ku kolu, ktorú mal byť posledným oporným bodom jej života. Ale ona tam bola. Práve sa skláňala nad misku s kašou, keď rozrazil dvere a vykríkol rozkaz. Spadla na zem, slizy jej stekali, bránila sa slovami i telom. Slabo. Sile Lovca čarodejníc sa nedalo ubrániť. Boli to najlepší bojovníci, lukostrelci, jazdci, bežci a nanajvýš aj básnici, lebo im nerobilo problémy odriekavať cirkevné veršovačky a dokonca ich upravovať podľa situácie. Vyviedol ju na dvor a zviazal ako zviera. Okovy na nohách a ťažká guľa jej mali brániť utiecť, ona to však nepochopila. Nechápala, že keď má tie okovy, nemá utekať, má sa podvoliť. Ona však utiekla. Možno bola predsa len čarodejnica a možno boli jej nohy priveľmi štíhle a prekĺzli mocnými okovami. Nechal ju utiecť, aj keď vedel, že ju dobehne. Hral sa. Počkal, až vybehne z dvora a pekelným behom pribehol k nej, zdrapol ju za ruky a zviazal povrazom. Plakala. Teraz tam stojí prikovaná ku kolu a čaká na svoj osud a on stojí na kopci nad ňou, hľadí na ňu a rozmýšľa, zahalený v dlhom plášti a široký klobúk mu zakrýva tvár. Len oči mu vidí, tie oči, ktoré jej prinesú smrť. Tie diabolské oči. Doteraz nemal čas myslieť na jej krásu, bola len jeho korisťou, za ktorej dolapenie dostal zaplatené. Teraz však pozoruje jej dlhé hnedé vlasy, pozerá do jej hlbokých očí a vidí preklínanie a zúfalstvo. Strach i vzdor. Zaujímavá žena. „Konajte!“ ozve sa príkaz biskupa z drevenej stolice a ukáže sa kývnutie ruky. Kat pristupuje k hranici a kladie na ňu fakľu. Suché drevo horí rýchlo a jeho vôňa sa nesie vzduchom. Ozve sa výkrik ktorý sa dlho nesie vzduchom. Po ňom druhý a tretí. Štvrtý sa však neozve. Je priskoro, nemohla sa ešte milosrdne zadusiť dymom a ani oheň ju ešte nespálil. Starý farár zasa dostane bičom cez chrbát. Ako vždy jej dal možnosť si vziať bylinky, aby zaspala a necítila plamene pekla, ako jej olizujú členky. Milosrdný to muž. Možno mu pripomínala elfku z rozprávok a možno mu pripomínala jeho matku, ktorú tak málo poznal a možno to bol boží povel. Rozbehol sa dolu kopcom ku stajniam. Vyskočil na koňa a uháňal preč, preč od kopca, bližšie k hranici. Čím bol bližšie, tým viac ho zalievalo teplo sálajúce z ohňa pred ním, stále viac ho oblieval studený pot a zdesenie nad tým, čo vlastne teraz má v pláne urobiť. Nevedel prečo, ani čo ho ženie vpred, jednoducho šiel. Počul pukot dreva, tiché stonanie plameňov a ticho. Neprirodzené ticho. Vždy si zapchával uši aby nepočul nárek horiacich dievčat, ale teraz akoby náhle ohluchol. Nepočul už ani ten pukot dreva, všetko zmĺklo. Jediný pohľad sa naňho neuprel, keď uháňal poloprázdnou dedinou. Nikto nehľadel na Lovca čarodejníc. Strach všetkým vzal zrak a možno to tak bolo dobre. Šiel ďalej.

Jakub Janičkovič

Jakub Janičkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajný chalan, ktorého baví písať poviedky, počúvať dobrú hudbu a ktorý by bol rád, keby ste jeho práce komentovali :) Zoznam autorových rubrík:  Krátke poviedky

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu